Ako Karneval/Fastnacht/Fasching/Vastelaovend sa rozumejú sviatočné udalosti pred katolíckym obdobím pôstu. Začína, regionálne rozdielne, o 11.11., Epiphany, alebo Mardi Gras a končí o „Aschermittwoch“.
Fastnacht/Fasching/Vastelaovend/Carneval je jednou z najstarších, no nadobudnutých tradícií v Európe a predstavuje súčasť nášho spoločného kultúrneho dedičstva.
Svoje korene má v kresťanskom stredoveku. Poznatky o rôznych tradíciách sa odovzdávali a rozširovali o generácie až dodnes. Nemenná je fašiangová tradícia načasovaná na týždne pred obdobím pôstu.
Regionálne odlišné prejavy Vastelaovend/Karneval/Fastnacht/Fasching už majú niektoré črty stredoveku: masky a striedanie rolí, výsmech a vtipná kritika autority, tanec a hudba, prekonávanie spoločenských chorôb, veselosť a radosť z jedál a nápojov, až po veci ako kresťanské vyháňanie zimy.
Karneval je úzko spätý s bežnými, politickými a ekonomickými faktami prítomnosti. Vďaka tomu nie je karneval pevnou, otupenou tradíciou, ale pokračuje s časovými, spoločenskými a bežnými zmenami.
Spoločenské časti karnevalu sú vysoko odporúčané a zobrazené vo všetkých regionálnych tradíciách, ako je hádzanie sladkostí, rozdávanie chleba a klobás a iné.
Karneval sa v priebehu rokov stal ekonomickým faktorom. Výskum z „Bund Deutscher Karneval“ v časti ekonomiky v nemeckom karnevale ovplyvnil pozitívny prístup 46 % obyvateľstva. V roku 2010/11 navštívilo karnevalové podujatia 58 miliónov ľudí; v priemere navštívili 3 podujatia. Ekonomickú silu predstavuje 1,4 miliardy eur investovaných do karnevalu obyvateľstvom (bez započítania dvojitého investovania cez združenia)
Karneval/Fastnacht/Fasching/Vastelaovend vyrástol z tradície a zo sŕdc ľudí. Tento odovzdaný kultúrny majetok každoročne prechádza mnohými úrovňami obyvateľstva v celej Európe ako dôležitý a nevyhnutný cyklus v ich ročnom toku.
